Moja rodná zem - moja rodná dedina

Futbalová kariéra

Futbal som začal hrávať ako dieťa v rodnej obci. Hrávali sme na ihrisku, na ulici a na rôznych miestach (Szent Jánoska, Duna mellett ). Hrávali sme s tenisovou loptičkou, alebo gumenou loptou. Boli sme dobrá partia, veľmi dobre sme sa znášali, denno-denne sme sa stretávali a tešili sa na rôzne hry. Po večeroch sme sa hrávali na schovávačku. Chodili sme s otcom a bratom chytať ryby , boli sme vášniví rybári.
Organizovane som začal hrávať futbal v Kravanoch nad Dunajom ako 14 ročný. Chodil som na strednú školu, nevynechal som ani jeden zápas, tešil som sa na zápas, väčšinou sme vyhrávali, mali sme veľmi dobré mužstvo. Hrávali som mnou brat Laco, Bugany Vilo, Zsabka Feri, Szűcs Imi, Gulyás Laci a iní moji kamaráti, s ktorými sa dodnes stretávam.
Pamätám sa, že v Kravanoch bolo vtedy veľmi dobré mužstvo dospelých, kde hrával  Kukola Feri, Kerekes Vili, Nágel Józsi a iní vynikajúci hráči.
V Kravanoch bol veľký zanietenec  pre futbal pán Križan, ktorý sám organizoval chod a mužstvá aj dorastu. Veľmi rád spomínam na tú dobu, boli sme ako jedna veľká rodina.
V roku 1962 som prestúpil z Kravian do Spartaka Komárno, kde som mal prvého trénera pána Vrečiča Joža. Z Moče so mnou hrával Szenczi Zoli, ktorý držal nado mnou ochrannú ruku. Tu sa začínala moja kariéra  profesionálneho futbalistu.
V roku 1963 som narukoval do Brna, kde som hrával 1 rok za Duklu Brno. Po roku ma objavil tréner ZJŠ Brno Kolský Karel, ktorému môžem ďakovať za moju futbalovú kariéru. Ohlásil som prestup do SPARTAK ZJŠ Brno, ktoré hrávalo za I.ligu. Hrával som s Vlastom Bubníkom, Lichtnéglom, Schmuckerom, ktorých som dovtedy poznal len z novín. Boli to reprezentanti ČSR, správali sa ku mne veľmi priateľsky, v začiatkoch mi veľmi pomohli. Tak som sa správal aj ja počas mojej kariéry ku všetkým spoluhráčom aj ľuďom.
Z Brna v roku 1966 som odišiel do Martina, kde som hrával divíziu a II. celoštátnu ligu.
V roku 1968 som ohlásil prestup do Třinca, kde sme hrali II. ligu. Po roku sme postúpili do I. ligy. Stal som sa najlepším strelcom II. ligy so 16 gólmi. V roku 1971 som sa dostal do reprezentačného mužstva Československa. Bol som nominovaný na zápas s Rumunskom, bol som náhradník, hralo sa v Bratislave. Proti Fínsku v Helsinkách som dostal príležitosť na posledných 14 minút a dal som dva góly. Nastúpil som za A-mužstvo aj v Riu de Janeiro, kde na slávnej Maracane sme prehrali s majstrami sveta Brazíliou 1:0. Hral som s najlepšími hráčmi Európy, Viktorom, Adamcom, Petrášom, Szikorom, Kunom, Jokiom a inými vynikajúcimi hráčmi.
Začiatkom roka 1972 som utrpel vážny úraz, poranil som si chrbticu, pol roka som laboroval so zranením. Po zranení som sa dostal do formy, hral som naďalej ligu, mal som ponuky z najlepších klubov republiky ( Slovan, Trnava, Sparta, Slávia), ale ja som sa rozhodol pre návrat do Martina. Bolo to v roku 1973.
V Martine som hral do roku 1980, keď ako 36 ročný som ukončil futbalovú kariéru ako hráč. Počas mojej hráčskej kariéry ma trénovali svetoznámi tréneri, Kolský, Jankech, Kačányi, Novák, Jačiansky, Moravec, títo v rôznych obdobiach trénovali reprezentáciu Československa a Slovenska.
Po skončení hráčskej činnosti som sa venoval trénerskej v Martine. Bol som ako asistent trénerovi Jačianskemu, Moravcovi - vynikajúci človek aj tréner. Neskôr som sa dal na vlastnú trénerskú dráhu. Začínal som v Martine, v roku 1989 som trénoval Bardejov, kde v spolupráci s mojim asistentom Vyskočom, sme vytvorili z neznámych mladých chlapcov mimoriadne schopný team, ktorí pre Bardejov vybojovali I. ligu.
Trénoval som Ružomberok, Třinec, kde som mal vytvorené dobré podmienky na trénovanie, Martin, Turčianske Teplice - veľmi schopné mužstvo, Michalovce, Žiar n/Hronom, kde sme z mladých hráčov vychovali niekoľkých do I. ligy a Michalíka do anglickej ligy.
Zámerne som nespomenul Štúrovo, kde som mal vytvorené najhoršie podmienky na trénerskú prácu.
Rád chodím aj s rodinou do Kravian, medzi kamarátov, ešte ako aktívny hráč som odohral niekoľko hodových zápasov a za starých pánov som chodil hrávať tiež. Po zápasoch sme posedeli pri dobrom víne, pospomínali na naše krásne detstvo a mladosť.
V roku 1997 som mal ťažkú autohaváriu v Kremnici, ktorú som nezavinil.Vyše roka som maródil, po maródke som sa vrátil k trénerskej práci.
Prežil som s futbalom veľa pekných chvíľ, stretol som množstvo dobrých ľudí, mám veľa kamarátov aj mimo Slovenska, takže môžem vysloviť s mojim účinkovaním vo futbale spokojnosť. Za to všetko môžem ďakovať rodičom, manželke, súrodencom s ktorými máme veľmi blízky vzťah.   

František Karkó

Moja rodná zem - moja rodná dedina