Miklós Istvánffy (Isthvánffy) (1538 1615) študoval na univerzite v Boloni a Padove. Potom bol sekretárom arcibiskupa Miklósa Oláha, neskôr dvorníkom, kráľovským hlavným vrátnym a nakoniec palatínov miestodržiteľ. Nakoľko bol oddaný cisárskemu dvoru, krajinský snem r. 1608 zvolil za palatína Istvána Illésházyho. R. 1582 s bratom Istvánom získal titul baróna. Po palatínskej voľbe ťažko znášal neúspech a dostal mozgovú porážku, preto posledné štyri kapitoly skvelého diela Historiarum de rebus Ungaricis libri XXXIV (34 kníh histórie Maďarov) zostali len v osnovách. Svoje sídlo mal v Hornom Bare.Sándor Nedeczky (1654 Špačince 1719 Lábatlan), kurucký diplomat. Od r. 1683 tajomník uhorského palatína Pála Esterházyho, potom bol úradníkom Uhorskej komory. Od r. 1713 podžupan Komárňanskej župy, od r. 1704 poslanec krajinského snemu. R. 1706 sa pridal k protihabsburgskému povstaniu Ferenca II. Rákócziho a v rokoch 1707–1711 bol jeho vyslancom u ruského cára Petra I. Nedeczky bol jedným z Rákócziho splnomocnencov pri uzatváraní tajnej medzinárodnej dohody vo Varšave, po satmárskom mieri r. 1711 a amnestii sa vrátil do Uhorska.Ferenc II. Rákóczi (1676 Borša – 1735 Radoštov), sedmohradský vojvoda, vodca najväčšieho protihabsburgského povstania a jedna z najznámejších postáv dejín Uhorska. Po potlačení povstania od r. 1711 žil v emigrácii. Jeho rozsiahle majetky boli cisárom skonfiškované. Od r. 1906 je pochovaný v dóme sv. Alžbety v Košiciach. Gróf Ferenc Gyulay (z Gyuly) sa v Ostrihomskej župe objavuje r. 1702, ktorý tu dedil z matkinej strany po rode Kéméndyovcov. Za manželku si vzal vdovu Sándora Nedeczkeho Ilonu Huszár a tak získal ďalšie rozsiahle majetky v Komárňanskej a Ostrihomskej župe. Od r. 1721 sa stal ostrihomským podžupanom, od r. 1724 zastáva túto funkciu a r. 1727 sa jej vzdáva. R. 1732 získal titul baróna a 30. marca 1735 spolu so synom Ferencom aj titul grófa. V rokoch 1738 1740 bol hlavným županom Užskej župy. Zomrel r. 1740.József Benedek Kondé (1760 Bratislava 1831 Kravany nad Dunajom), publicista, prekladateľ a úradník. Po štúdiách sa stal slúžnym Ostrihomskej župy, správcom arcibiskupských majetkov a tabulárnym sudcom Ostrihomskej, Komárňanskej, Hontianskej a Bratislavskej župy. Nakoniec sa stal kráľovským dvornikom. Od r. 1815 bol na dôchodku. Je autorom hospodárskej práce Gazdasági jegyzetek (Hospodárske poznámky) 1. – 2. (Bratislava 1807 a Budapest 1814). Kondé je aj vydavateľom prekladu Vergíliovho Georgikonu, pripraveného J. Rajnisom. Zúčastnil sa aj na vydaní prekladu Horátia, pripraveného Benedekom Virágom.Károly Palkovics (1816 - 1897 Ostrihom) sa ako dvadsaťročný stal podnotárom Ostrihomskej župy, bol vynikajúcim rečníkom. R. 1848 bol župným vládnym komisárom a podporoval myšlienky maďarskej revolúcie 1848/49. Vo februári 1849 ho chcel chytiť cisársky plukovník Horváth, ale zásluhou ostražitosti maďarského delostrelectva sa mu to nepodarilo. Po potlačení revolúcie bol chytený a odsúdený na smrť. Rozsudok boI v poslednej chvíli zmenený na dvanásťročný žalár, z ktorého si odsedel 4,5 roka. Potom bol internovaný na svoj kraviansky majetok. R. 1861 bol prvým podžupanom Ostrihomskej župy. Neskôr sa usadil na kravianskom majetku. Potom bol menovaný za núteného správcu veľkostatku kniežat Esterházyových. Pritom bol aj vyslancom na krajinskom sneme, ponúkli mu kreslo ministra vnútra, ale odmietol ho. Na konci 70. rokov 19. stor. sa utiahol na odpočinok.Barón Balázs Orbán (1830 - 1890), významný maďarský etnograf a krajinský vyslanec. R. 1847 odišiel do Konštantínopola a precestoval Arábiu, Sýriu, Palestínu a Egypt. Po návrate domov zanedlho opäť odišiel do Konštantínopolu. Pri druhom príchode do Uhorska r. 1849 zverboval 150 člennú skupinu, aby posilnil revolúciu, ale vrátil sa až po kapitulácii maďarského vojska pri Világoši. Potom odišiel do Londýna, r. 1855 do Konštantínopolu a domov sa vrátil až r. 1859. Potom zastával rôzne župné funkcie, od r. 1871 bol vyslancom na krajinskom sneme. Od 13. mája 1887 sa stal dopisovacím členom Maďarskej akadémie vied. Napísal viacero základných diel s národopisnou tematikou Sedmohradska. Bol osobným priateľom Károlya Palkovicsa, na ktorého pozvanie prišiel do Kravian nad Dunajom, kde napísal pekný a výstižný opis tunajšieho rímskokatolíckeho kostola.Dr. Imre Szarvassy (1858 - 1942), meteorológ budapeštianskej univerzity a kraviansky zemepán.Dr. Pál Kuzmik (1864 - 1939), univerzitný profesor, po štúdiách sa vydal na zahraničnú študijnú cestu. Potom pracoval na budapeštianskej klinike a nakoniec ako primár nemocnice sv. Štefana v Budapešti (dnes Rókuskórház).