Obyvateľstvo obce bolo vždy vyznavačom viery rímskokatolíckej cirkvi. Dôkazom toho je tunajší rímskokatolícky kostol Blahoslavenej Panny Márie postavený v 13. stor. v neskororománskom slohu, asi okolo r. 1232. V časoch tureckých vojen a stavovských povstaní kostol spustol a až okolo r. 1712 bol barokovo obnovený a upravený grófom Ferencom Gyulaym a r. 1936 renovovaný podľa barokového stavu. Loď kostola podľa svedectva kanonických vizitácií pôvodne kryl trámový strop. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Vavrincovi a až po barokovej renovácii bol zasvätený dnešnej patrónke. Kostol mal pôvodne vežu, odstránenú pri oprave r. 1712. Budova bola vojnovými udalosťami II. svetovej vojny poškodená a renovovaná až v 70. rokoch 20. stor. Je to jednoloďový panský kostolík bez veže, južné priečelie zakončené vykrajovaným štítom bolo barokovo upravené a má kamenné ostenie portálu hlavného vstupu do budovy. Hladké fasády členia okná s oblúkovým zakončením. K západnej fasáde lode je pristavená menšia sakristia. Polkruhovú apsidu členia úzke štrbinové okná so široko roztvorenými špaletami s ostrolukým zakončením. Apsida je krytá konchou. Víťazný oblúk je z roku 1936. Barokový hlavný oltár s pilastrovou drevenou architektúrou s volútovými nástavcami pochádza zo začiatku 18. stor. Po stranách ústrednej olejomaľby Panny Márie sú plastiky sv. Jozefa, sv. Františka Serafínskeho, sv. Antona a sv. Jána Nepomuckého. Oltár po r. 1700 kostolu darovali mnísi z Ostrihomu. Bočný oltár sv. Štefana kráľa pochádza z 19. stor. a bočný oltár Ježišovho Najsvätejšieho Srdca bol vyrobený na začiatku 20. stor. V lodi je závesný obraz Krstu Krista. Kostol zdobia sochy sv. Jozefa, sv. Terézie a sv. Antona. Na stene lode je pripevnený procesiový kríž s korpusom. Lurdská jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie bola zhotovená r. 1992. Dve sväteničky z červeného mramoru pochádzajú asi zo začiatku 19. stor. Na jednej je nápis: Csapszký András és Fenekes Erzsébet, na druhej Makhala János és Ölveczky Fáni. Harmónium na chóre podopieranom tromi arkádami vyrobila firma Hof Harmonium M. Hörügel Fabrik (Wien). Najvzácnejšou pamiatkou kostola sú dve náhrobné tabule z červeného mramoru. Na jednom je nápis: Hic est Sepultura nobilium de Lábathlan Anno Domini (sic!) Milessimo quadringentesimo (Tu je miesto odpočinku vznešenej rodiny Lábatlan roku Pána 1400). Náhrobná doska bola pôvodne zabudovaná do podlahy kostola. Podobne ako druhá nedokončená náhrobná tabuľa z červenáho mramoru bez nápisu a nedokončeným erbom. Zemetrasenie r. 1753 tieto náhrobné dosky poškodilo a preto boli neskôr zabudované do steny lode kostola. V kostole je umiestnený empírový náhrobný obelisk z ružového mramoru Józsefa Benedeka Kondého z r. 1831. Obelisk pôvodne stál v starom cintoríne pri kostole. Je to kamenárska práca neznámeho umelca nevšednej úrovne. Na vonkajšej stene lode kostola je malá tabuľka: Vízrajzi Magasságjegy 1898 (Vodopisná nivelácia).Konfigurácia terénu okolo kostola prezrádza, že tu bolo vodné refúgium stredovekého feudála. Preto zrejme pri kostolíku stál stredoveký hrádok či kúria Karvaiovcov. Táto stredoveká architektúra je dobre zdokumentovaná v Čechách.Kravany nad Dunajom sú charakteristickou zemianskou obcou, dokazuje to viacero kaštieľov a kúrií, ktoré sa tu zachovali alebo stáli. Najstaršiu kúriu na najvyššom bode Kravian (neďaleko kostola) dal postaviť r. 1695 Sándor Nedeczky. Ku komplexu budovy patril aj chýrny žrebčín. Po strate majetkov kúriu Nedeczky prepísal na svoju manželku Ilonu Huszár. Komplex pravdepodobne prízemných budov bol zničený r. 1707 cisárskym vojskom. V tejto kúrii r. 1707 sa krátky čas zdržiaval Ferenc II. Rákóczi a generál János Bottyán (Slepý).V západnej časti obce pri hrádzi Dunaja sa nachádza kaštieľ, ktorý v 2. polovici 18. stor. dala postaviť pravdepodobne rodina Missicsovcov. V 1. polovici 19. stor. tento majetok prešiel do rúk rodiny Kollerovcov, od nich veľkostatok kúpil statkár Fridmann. Od neho kaštieľ s majetkom kúpil r. 1890 Sándor Szarvassy, ktorý dal r. 1894 budovu obnoviť a romanticky prestavať. Pri kaštieli bol rozšírený pôvodný park. Po ňom budovu do r. 1942 vlastnil jeho syn Imre Szarvassy. Od r. 1959 je v upravenej a nadstavanej budove umiestnené POU. Je to pôvodne prízemná budova na pôdoryse s tvarom L. Na východnej strane hlavného krídla bola poschodová vodárenská veža zakončená kuželkovou balustrádou. Podobne bola riešená vstupná brána do dvora budovy a vstupné západné priečelie. Hlavná deväťosová fasáda bola členená obdĺžnikovými oknami v šambránach s nadokennými rímsami s klenákom. Stredný trojosový rizalit mal okná s polkruhovým zakončením a sám bol zakončený rovným štítom. Nárožia budovy boli zdôraznené bosážou. Pri poslednej prestavbe a nadstavbe kaštieľa o poschodie a neskorších prístavbách budova úplne stratila svoj pôvodný výzor. Vo zvyšku pôvodného parku sa zachovala plastika roľníčky, dielo Szarvassyho švagrinej, kamenná obruba bývalej fontány, na ktorej sú reliéfy štyroch ročných období a časť konštrukcie bývalej pergoly. Vedľa kaštieľa sa nachádza vzhľadovo podobná budova bytov správcu veľkostatku a služobníctva, v poschodovom rizalite mal Imre Szarvassy pozorovacie prístroje meteorologickej stanice. Pri kaštieli vo dvore sa zachovala časť pôvodného kovaného oplotenia s bránou.Prakticky v bývalom Szarvassyho parku si dal r. 1908 postaviť secesný kaštieľ dr. Pál Kuzmik, Szarvassyho švagor, ktorý ho využíval ako letnú rezidenciu. Okolo r. 1935 bola budova moderne upravená. Od r. 1956 skonfiškovanú budovu užívala správa POU a od r. 1961 bolo v nej umiestnené OÚNZ OZS Kravany nad Dunajom. Od r. 1970 je budova vlastníctvom rodiny Pintérovej. V 30. rokoch 20. stor. v ateliéri, ktorý stál v zadnom rohu záhrady kaštieľa tvoril maliar holandského pôvodu Hubert Sweets Sparock, manžel Lívie Kuzmik. Kaštieľ je poschodová budova na obdĺžnikovom pôdoryse. Hladké fasády členia trojdielne okná s podokennou rímsou. Západná fasáda má polygonálny rizalit členený na ohyboch lizénami, na ktorom je terasa. Na juhovýchodnom nároží je loggia, v strede prízemia hlavnej fasády je arkier s veľkým oknom. V kaštieli sa čiastočne zachovalo pôvodné zariadenie.Východnejšie, neďaleko kostola pri hrádzi Dunaja stojí na pohľad nevýrazná budova, ale jej história si zaslúži pozornosť. Po zničení Nedeczkého kúrie asi v týchto miestach dal gróf Ferenc Gyulay postaviť po r. 1710 poschodový barokový kaštieľ, hodný kniežaťa (podľa Helischera). Kaštieľ neskôr zdedil jeho syn Ferenc II. Gyulay. V poslednej štvrtine 18. stor. si dal na mieste zbúraného kaštieľa postaviť prízemnú klasicistickú kúriu József Benedek Kondé. Tunajší majetok získal manželstvom s Franciskou Ujlaky, ktorej matka bola Ilona Nedeczky, vydatá za Ferenca Ujlakyho. Podľa Helichera budova spĺňala všetky požiadavky pohodlného bývania. Areál kúrie bol ohradený plotom. Vedľa budovy bol založený menší okrasný park, ktorý Kondé neustále doplňoval o nové exotické a vzácne dreviny. Po jeho smrti r. 1831 sa kúria dostala do rúk Nedeczkych a tí ju darovali Károlyovi Palkovicsovi. Budova je zachytená na vojenskej mape Kravian z r. 1782. R. 1893 kúria s majetkom prešla do rúk rodiny Bakayovcov a r. 1904 bola predaná Labudovi Koszticsovi, ktorý sa zaplietol do sprisahania proti cárovi a preto z Juhoslávie utiekol do Uhorska. Ten dal budovu rozšíriť o jedno bočné krídlo a tak budova získala pôdorys s tvarom U. R. 1935 majetok s kúriou kúpil Michal Hroššo pochádzajúci z Kuzmíc pri Topoľčanoch. Majetok s kúriou mu bol skonfiškovaný r. 1949 a pripadol tunajšiemu ŠM. R. 1990 Hroššovci získali majetok a budovu v rámci reštitúcie späť, ale budova je od dostavby novej administratívnej budovy ŠM prázdna. Kúria je jednoduchá prízemná budova na pôdoryse s tvarom U bez akýchkoľvek architektonických detailov, ale celková dispozícia prezrádza klasicistický pôvod.V susedstve sa nachádza hmotovo najväčší kaštieľ obce, ktorý bol v poslednej štvrtine 19. stor. postavený Sándorom Braunom a manželkou Józsou Hazai. Od nich r. 1899 kaštieľ odkúpil István Kobek, r. 1905 ho získal dr. Kálmán Fodor s manželkou grófkou Jozefínou Berchtold a od r. 1910 tu býval dr. Tibor Weszely s manželkou barónkou Jeanne Baich. R. 1917 majetok s kaštieľom odkúpil budapeštiansky továrnik Gustáv Láng a budovu dal upraviť v secesnom štýle a zjednotiť. Láng budovu užíval ako letné sídlo. Majetok a kaštieľ bol skonfiškovaný r. 1945 a od r. 1953 je tu internát POU. Pôvodný kaštieľ sa skladal z dvoch prízemných budov s pôdorysom s tvarom L, keď ich dve hlavné fasády z dvorovej strany boli spojené drevenou pilierovou chodbou. Celý kaštieľ prestavbou zjednotil Gustáv Láng, keď sa pôvodná poschodová vodárenská veža stala aj vstupným objektom. Kaštieľ o poschodie bol nadstavaný až v 50. rokoch 20. stor., keď v podstate bola zachovaná jeho pôvodná architektúra. Hladké fasády budovy členia obdĺžnikové okná v šambránach s tromi klenákmi, nárožia sú zdobené kvádrovaním. Parková fasáda má nárožný plytký rizalit, dvorová stredný rizalit zakončený trojuholníkovým štítom. Časť parkovej fasády s bývalou terasou je zakončená rovnou atikou zdobenou zuborezom. V nádvorí kaštieľa je štýlová budova technického vybavenia a kamenná obruba studne z poslednej štvrtiny 19. stor.Na východnom konci obce pri hrádzi ohybu Dunaja sa nachádzal značne rozdrobený majetok, na ktorom stála kúria už v poslednej štvrtine 18. stor. postavená asi rodinou Csereyovcov. V 2. polovici 19. stor. kúriu vlastnil József Pruckberger a r. 1894 prešla do rúk statkára Gyulu Institorisa (z Mošoviec). R. 1915 majetok s kúriou kúpil budapeštiansky podnikateľ János Kotányi s manželkou Zsófiou Sommer. Početná rodina budovu využívala ako letné sídlo. Od r. 1941 tu býval Kotányiho zať dr. Adolf Steiermann, ale r. 1944 tu bolo zriadené obydlie vyšších dôstojníkov. Po granátovom výbuchu prístavného móla 24. decembra 1944 bola poškodená strecha a okná budovy, ktorá bola neskôr rozobraná obyvateľmi obce. Bola to prízemná obdĺžniková budova, ktorej hladké fasády členili len obdĺžnikové okná. Pred južnú fasádu (asi jedenásťosovú) bola postavená terasa v dĺžke celého priečelia chránená vysokým betonovým múrom. Interiér budovy bol bohato a luxusne zariadený. V záhrade kúrie bolo vysadených mnoho exotických a vzácnych drevín.Dnešný Mária majer okolo r. 1880 kúpil dr. Gyula Szőke, profesor z Budapešti a dal tu postaviť menšiu kúriu ako svoje letné sídlo. Vôbec obec i okolie bolo obľúbeným miestom letného pobytu rôznych významných osobností, ktorí tu zakupovali či stavali letné sídla a tých zas navštevovali iné významné osobnosti. Toto miesto rozhodne má v sebe čaro prírody. R. 1929 od rodiny Szőkeovcov majetok s kúriou kupuje Pavol Bottka s manželkou Helenou Esküdtovou, ktorí ju upravili prístavbou terás do dnešnej podoby. Rodina Bottkovcov pochádza z obce Martinová, ktorá je dnes súčasťou obce Lúčnica nad Žitavou. Majetok s kúriou im bol ale skonfiškovaný r. 1932 a mohli v nej obývať len jednu izbu. R. 1990 v rámci reštitúcie budovu aj majetok získali späť a rodina hodlá schátralú budovu (o ktorú sa ŠM vôbec nestaral) obnoviť a romanticky upraviť. Je to prízemná obdĺžniková budova s vysokou valbovou strechou, ku ktorej boli r. 1929 pristavané na užších fasádach prístavby zakončené balustrádovými terasami. Jedna z prístavieb je poschodová, iná je dnes zastrešená. Jednoduché fasády budovy členia obdĺžnikové okná, po obvode starej časti kúrie obieha nadokenná rímsa a výrazný sokel. Vstupné otvory stavby majú ostenia portálov z ružového mramoru.Kravany s okolím boli silnou základňou kurucov počas protihabs­burgského povstania Ferenca II. Rákócziho. Preto pri obci generál Miklós Bercsényi dal r. 1705 nasypať šianec (val) v tvare trojuholníka, ktorý strážil významný brod cez Dunaj a zabraňoval voľnej plavbe cisárskym lodiam po Dunaji. R. 1706 cisársky generál Quido Stahrenberg šianec dobyl a zrovnal so zemou. Ale kurucký generál János Bottyán (Slepý) šianec dal opraviť na opätovné stráženie brodu a preto tu bola umiestnená posádka s tromi mažiarmi. 200 hajdúchov napadlo mesto Ostrihom, zabili 30 Srbov a vrátili sa do Kravian. Nakoľko generál Bercsényi vyslovil podozrenie, že aj tento šianec chráni okolité majetky Jánosa Bottyána, Rákóczi v júli 1708 nariadil šianec zrovnať so zemou a už nebol obnovený. Tento val bol súčasťou obranného komlexu opevnenia Sánchegyu v Nyergesújfalu. Podobné šiance boli pri samote Čenkov (Csenkevár), medzi obcami Mužla a Búč (na jeho mieste stojí Božia muka) a dva valy boli pri obci Moča. Obec zdobí viacero drobných sakrálnych pamiatok. Nakoľko tunajší rímskokatolícky kostol bol postavený bez veže, v jeho blízkosti v starom cintoríne bola v 18. stor. postavená drevená zvonica. Dnešná zvonica pred kostolom bola postavená r. 1926. Jej spodná časť je murovaná, horná zbitá z dosák a je zakončená plechovou ihlancovou strechou s krížom. Vo zvonici sú dnes zavesené dva bronzové zvony. Jeden zo zvonov bol darom rímskokatolíckych veriacich z Kravian nad Dunajom a vyliala ho firma bratov Fischerovcov v Trnave r. 1920. Druhý zvon bol r. 1928 vyliaty u zvonára Lőrinca Wellnera za pôsobenia farára Imre Ambríka, najviac naň milodarmi prispel János Szota. Tieto zvony nahradili staré zvony, ktoré boli počas I. svetovej vojny (1914–1918) zhabané na vojnové účely (odlievanie kanónov).Pri dunajskej hrádzi oproti kaštieľu Kuzmikovcov stojí kamenná socha sv. Jána Nepomuckého postavená r. 1843 a opravená r. 1902. Socha je osadená na mramorovom podstavci. Na západnom konci obce smerom na Moču sa nachádza Božia muka, miestne zvaná „Láng kápolna“ postavená v 20. rokoch 20. stor. V zamrežovanom výklenku stavbičky je obraz Panny Márie. Pri r. k. kostole leží drevený ústredný kríž starého cintorína bez korpusu z r. 1931. Tento kríž nahradil staršie ústredné kríže tohto cintorína, ktoré ale dávno zanikli. Pri vchode do kostola bol na stene osadený drevený procesiový kríž zo začiatku 20. stor., ktorý však v období II. svetovej vojny zanikol. Ústredný kamenný kríž nového cintorína s liatinovým korpusom dala r. 1934 postaviť rodina Bottkovcov. Kríž je dielom známeho komárňanského kamenára Viktora Komáromiho. Na bočnej strane podstavca kríža je vyrytých 38 mien obetí I. svetovej vojny. Za krížom sa nachádza pamätník obetiam II. svetovej vojny postavený r. 1992. Na obelisku z čierneho mramoru je vyrytých 24 mien obetí a rodina Kotányi. Pri Dunajskom rade je na betónovom stĺpe osadený Máriin domček z 30. rokov 20. stor. Domček bol pôvodne osadený na drevenom stĺpe a je v ňom obraz Panny Márie s dieťaťom. Pamätník bol r. 1999 obnovený. Pri ceste ku klimatizovanej chladiarni sa nachádza Máriin domček osadený na betónovom stĺpe a pochádza zo 40. rokov 20. stor. Domček bol pôvodne zavesený na strome a je v ňom obraz Panny Márie s dieťaťom. Pri tej istej ceste na kopčeku „Jézuska part“ stojí prícestný drevený kríž s liatinovým korpusom zo začiatku 20. stor. V Bottkovom majeri (bývalý Mária majer) sa nachádza Božia muka postavená r. 1916 zo vzoriek tvrdosti cementu z lábatlanskej cementárne. Vo výklenku rozšírenej časti objektu je obraz Panny Márie. Z toho istého materiálu sú zhotovené vonkajšie držiaky na kvetináče. Na Simonicsovej parcele stál drevený kríž s plechovým maľovaným korpusom (miestne Gulyáskrisztus), ktorý zanikol v 70. rokoch 20. stor. Na konci obce smerom na pasienky stála socha sv. Vendelína, ktorá zanikla po r. 1950.